Analýzy a komentáře z měnových, komoditních a akciových trhů

ZPRÁVY Z TRHŮ

Mayová opäť pohrozila tvrdým BrExitom. Pozrite si aktuálne prognózy jeho dopadu.

Keďže Britská premiérka Mayová v piatok opäť vyrukovala s hrozbou tvrdého BrExitu, keď jej EÚ neustúpi (a poslala libru prudko nadol), tak sa pozrime na to, čo by takýto scenár znamenal podľa posledných prognóz.

Začnime tým, že aké má krajina aktuálne možnosti. V skrate ide o to, že z troch cieľov, ktoré chce dosiahnuť – žiadna hranica medzi Írskom a Severným Írskom (čo je podmienka mierovej zmluvy so severoírskymi separatistami), žiadna hranica medzi Severným Írskom a zvyškom Británie a voľný prístup na trhy EÚ, sú naraz splniteľné len dva.

Ostávajú teda tri možnosti:

  • Británia ostane v colnej únii (alebo niečom podobnom) s EÚ
  • zavedú sa hranice medzi Severným Írskom a Britániou, čo by de facto rozbilo Spojené Kráľovstvo;
  • tvrdý BrExit, v rámci ktorého sa však poruší mierová zmluva so severoírskymi separatistami, čo by mohlo mať nepekné následky

Najlepšie by teda bolo vybrať si prvú možnosť, lenže tá je doma politicky ťažko priechodná a tak sa Mayová snaží zatlačiť na EÚ, aby v niektorých požiadavkach ustúpila. Vzhľadom na neochotu EÚ vytvárať precedensy (v rámci ktorých by mohla motivovať aj iné krajiny k vystúpeniu z EÚ s tým, že by si následne mohli vybrať na EÚ čo im vyhovuje a na zvyšok sa vybodnúť) a bordel na britskej politickej scéne je teda hrozba tvrdého BrExitu stále reálna.

Rozhodovací diagram Británie

Tvrdý BrExit by poslal libru nadol. A to kvôli tomu, že Bank of England by musela s veľkou pravdepodobnosťou reagovať znížením úrokových sadzieb na 0,5%, pričom na týchto úrovniach by určitý čas aj zotrvala. Naopak, v prípade mäkkého BrExitu by mala BoE priestor pre o niečo rýchlejšie zvyšovanie sadzieb a týmpádom by mohla ísť libra nahor.

Očakávaný vývoj úrokových sadzieb pri rôznych scenároch BrExitu (@BloombergAsia)

Čo sa týka dopadu tvrdého BrExitu na potenciálne HDP, tak na prvom mieste je logicky Británia, ktorá by do konca roku 2020 mohla očakávať o 2,1% nižšie HDP. Na druhom mieste je tiež logicky Írsko, ktoré má s UK silné obchodné väzby. Na ďalších troch priečkach sú krajiny V4 – Poľsko, ČR a Slovensko, ktorých exporty majú taktiež silnú expozíciu voči Británii. Naopak, na druhom konci rebríčka sú balkánske krajiny EÚ, ktoré majú s UK minimálne obchodné vzťahy.

Očakávané dopady tvrdého BrExitu na jednotlivé krajiny EÚ (@ReutersJamie)

A na záver ešte také chuťovka. Čo by sa stalo, keby v Británii padla vláda a moc by prebrali labouristi? Tí totiž sľubujú silné stimuly. Podľa Oxford Economics im to môže vyjsť v prípade, že by sa im podarilo zachovať si dôveru trhov a podnikateľov. Pokiaľ áno, tak by mohli priniesť rýchlejší rast HDP a tým pádom by sa mohla značná časť stimulu vrátiť. Pokiaľ však nie, tak by rast mohol dokonca spomaliť a stimul by tak viedol len k nafúknutie dlhu.

Odhad dopadu navrhovaných labouristických stimulov na rast britského HDP (@OxfordEconomics)

 

 

Sdílet
Ohodnotit

Podobné články:

NEJČTENĚJŠÍ ČLÁNKY